Články - strana 1

Články, novinky a zaujímavosti

    06.11.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:037, Edited:06.11.2017 Nevyžiadané emaily - zasielanie obchodných ponúk Jednou   z   povinností   prevádzkovateľa   internetového   obchodu   je   vyžiadanie   si   súhlasu   so   zasielaním   obchodných   ponúk,   newslettrov   a   ostatných   komerčných   informácii určených   pre   širokú   verejnosť   (nepatria   sem   individuálne   ponuky   na   spoluprácu).   Podľa   §   4   ods.   6   zákona   o   elektronickom   obchode   musí   byť   tento   súhlas   daný   VOPRED. To   znamená,   že   obľúbená   taktika   mnohých   predajcov   poslať   email,   v   ktorom   je   uvedené,   že   ak   si   neželáte   odoberať   ich   novinky,   máte   napísať   že   nesúhlasíte   –   je protizákonná.   Na   tieto   prípady   dozerá   Slovenská   obchodná   inšpekcia,   ktorá   prijíma   sťažnosti   o   nevyžiadaných   emailoch   (spam).   Stačí   im   zaslať   spam,   z   ktorého   je evidentné kto ho posielal, komu bol určený a jeho dátum, čas a obsah a ak SOI zistí, že naozaj bol porušený zákon, udelí pokutu. Každý   email,   na   ktorý   adresát   nedal   vopred   súhlas   a   ktorý   obsahuje   komerčné   ponuky,   je   spamom   a   to   bez   ohľadu   na   to,   akým   spôsobom   sa   odosielateľ   dostal   k emailovej adrese (nezáleží na tom, či bola napr. uvedená na nejakej webovej stránke alebo mu ju niekto odporučil). Aký je správny postup, ak chcete zasielať obchodné ponuky? Najprv   treba   poslať   email   s   otázkou   alebo   žiadosťou   o   súhlas   na   zaslanie   komerčných   informácii.   Tento   prvý   email   nesmie   obsahovať   samotnú   ponuku   a   v   žiadnom prípade   nemôže   byť   ignorácia   takejto   správy   považovaná   za   súhlas.   Pokiaľ   adresát   výslovne   neodpíše,   že   súhlasí   so   zaslaním   ponuky,   odosielateľ   nesmie   pokračovať. Odosielateľ   je   v   prípade   kontroly   od   SOI   povinný   preukázať   súhlas   so   zasielaním   svojích   ponúk.   Okrem   toho,   príjemca   musí   byť   kedykoľvek   schopný   bezplatne   odmietnuť ďalší email, resp. odhlásiť sa z newslettrov.   15.10.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:036, Edited:15.10.2017 Mám eshop – som teda podnikateľ? Na   vytvorenie   internetového   obchodu   nepotrebujete      žiadne   osobitné   povolenie,   stačí   Vám   kúpiť   si   doménu   a   vytvoriť   stránku   akú   chcete.   Založením   samotnej   webovej stránky   Vám   teda   nevznikajú   žiadne   povinnosti   –   ale   všetko   ostatné   už   záleží   od   toho   ako   svoj   obchod   prevádzkujete:   je   veľký   rozdiel   či   raz   za   čas   predávate   napríklad svoje ručne vyrábané práce (tzv. hand-made) v malom množstve alebo máte eshop s rozsiahlym sortimentom a k nemu navyše sklad plný tovaru... Pokiaľ   spadáte   do   kategórie   podnikateľov   -   teda   predávate   svoje   produkty   alebo   poskytujete   služby   cez   eshop   sústavne,   samostatne   a   za   účelom   dosiahnutia   zisku, musíte si ohlásiť živnosť, prípadne založiť obchodnú spoločnosť a zabezpečiť stále miesto podnikania (to môže byť aj Váš domov). Príklady: 1.   Elena   si   založila   webovú   stránku,   na   ktorej   občas   predáva   drobné   darčekové   predmety   s   tematikou   šteniatok,   pričom   celý   výnos   z   predaja   ide   na   miestny   psí   útulok,   s ktorým   má   uzatvorenú   zmluvu.   Elena   nemá   z   tohto   predaja   žiaden   zisk   a   celá   webová   stránka   ako   aj   výrobky   sú   súčasťou   dobročinnej   kampane,   v   ktorej   sa   angažuje. Elena nevykonáva túto činnosť za účelom zisku a nejde ani o nepretržitú, pravidelnú obchodnú aktivitu, to znamená, že sa nepovažuje za podnikateľku. 2.   Milan   prevádzkuje   eshop,   na   ktorom   má   zatiaľ   iba   8   druhov   výrobkov   a   trocha   ťažko   sa   rozbieha   –   prvý   rok   sa   nachádza   v   strate.   Napriek   tomu   sa   Milan   z   hľadiska zákona považuje za podnikateľa, pretože jeho úmyslom je dosiahnuť z obchodu zisk (bez ohľadu na to, že sa mu to zatiaľ nedarí) a aj rozšíriť svoj sortiment. Pozor! Veľa   ľudí   si   myslí,   že   predajom   cez   internet   sa   ešte   nestávajú   podnikateľmi   (veď   okrem   webovej   stránky   nič   iné   nerobia...)   a   tak   zanedbávajú   všeobecné   obchodné podmienky,   reklamačný   poriadok,   povinné   formuláre,   dane   a   odvody,   ochranu   osobných   údajov   a   ostatné   povinnosti.   Potom   sú   títo   ľudia   veľmi   prekvapení,   keď   zrazu zistia,   že   majú   problémy   s   niektorým   úradom.   Preto   si   treba   uvedomiť:   ak   pravidelne   cez   eshop   predávate   tovar   alebo   poskytujete   služby,   spĺňate   znaky   podnikania   bez ohľadu   na   to,   ako   sa   Vám   darí   a   všetky   povinnosti   s   podnikaním   súvisiace   sa   Vás   týkajú.   Pokiaľ   si   to   včas   neuvedomíte,   riskujete   kontrolu   od   Slovenskej   obchodnej inšpekcie,   vysoké   pokuty   od   všetkých   kontrolných   orgánov   (od   daňového   po   Úrad   na   ochranu   osobných   údajov)   až   zákaz   činnosti   s   ktorým   si   už   podobnú   živnosť   len   tak nezaložíte...   28.08.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:035, Edited:28.08.2017 Rizikové faktory pri transferovom oceňovaní Pri   stanovovaní   cien   v   rámci   transferového   oceňovania   existujú   určité   faktory,   ktoré   môžu   vzbudiť   väčší   záujem   daňovej   správy   a   viesť   ku   hĺbkovej   kontrole.   Prvým krokom   daňovej   kontroly   je   riziková   analýza,   ktorá   má   určiť,   či   bude   Vaša   firma   posúdená   ako   riziková   a   je   treba   sa   jej   bližšie   venovať   alebo   neobsahuje   žiadne   indície presúvania ziskov či zvyšovania straty. V tomto článku Vám priblížime, čo s najväčšou pravdepodobnosťou pritiahne pozornosť správcu dane k Vašim financiám: všetky   transakcie   významného   charakteru   (t.j.   transakcie   nezvyčajne   vysoké   v   pomere   k   ostatným   transakciám   spoločnosti)   vykonané   so   zahraničnou   závislou osobou či Vy alebo Váš obchodný partner (závislá osoba) poberáte daňové úľavy či Vy alebo Váš obchodný partner (závislá osoba) umorujete daňové straty ak sa vo Vašich transakciách nájde akýkoľvek náznak presúvania ziskov do iných jurisdikcií s nižším daňovým zaťažením pozor   si   tiež   dajte,   ak   ste   dlhodobo   v   strate:   pokiaľ   ide   o   pretrvávajúci   stav   a   daňový   subjekt   nepreukazuje   žiadnu   snahu   riešiť   ho,   indikuje   to   zámerné   skresľovanie hospodárskych údajov spoločnosti opakované zahraničné transakcie hoci aj v malom množstve bez riadneho odôvodnenia ak sa väčšie alebo opakované menšie transakcie uskutočňujú so spoločnosťou z daňovo netransparentnej jurisdikcie, určite očakávajte hĺbkovú kontrolu podozrivé sú vysoké licenčné poplatky, manažérske poplatky, úroky, platby za nehmotný majetok a know-how a pod. netransparentná spoločnícka základňa Vášho zahraničného partnera môže byť tiež problémom niektoré   transakcie   súvisiace   s   reštrukturalizáciou   a   reorganizáciou   podniku,   napr.   ukončenie   činností,   ktoré   dovtedy   daňový   subjekt   zabezpečoval   sám   ale   odrazu mu ich bude poskytovať zmluvný partner; presuny majetku apod. nedostatočná   spolupráca   s   daňovým   úradom,   neposkytovanie   všetkých   informácii   alebo   vyhováranie   sa   na   materskú   spoločnosť   apod.   Vám   zaistí   väčší   záujem správcu dane aj bez toho, aby mu bola podozrivá určitá konkrétna transakcia. Všetky tieto faktory si daňový úrad všíma hneď na začiatku, no žiaden z nich sám o sebe ešte neznamená, že máte problém. Uvedené znaky sa posudzujú v súvislosti so všetkými ostatnými účtovnými, obchodnými, investičnými a ďalšími aspektami spoločnosti. Pokiaľ sú však pre Vaše podnikanie aspoň dve – tri z horeuvedených znakov charakteristické, radšej začnite už teraz pracovať na odstránení potenciálneho rizika.     Článok na prevzatie v PDF : Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai     17.08.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:034, Edited:17.08.2017 Pokuty v súvislosti s transferovým oceňovaním Sankcie v súvislosti s transferovým oceňovaním môžu byť nasledovné podľa toho, akú povinnosť si daňovník nesplní: Ak   na   výzvu   daňového   úradu   nepredloží   transferovú   dokumentáciu,   vystavuje   sa   riziku   pokuty   od   60,-   do   3.000,-   EUR.   Upozorňujeme,   že   táto   pokuta   (bez   ohľadu na jej výšku) môže byť uložená aj opakovane a ani jej zaplatením sa daňový subjekt nezbavuje povinnosti predložiť dokumentáciu. Dvojnásobne   vysoká   pokuta   hrozí   tomu   podnikateľovi,   ktorému   daňový   úrad   vyrubí   daň   alebo   rozdiel   dane   z   dôvodu,   že   jeho   transakcie   nemali   ekonomické opodstatnenie   a   účelovo   obchádzali   alebo   znižovali   daňovú   povinnosť.   To   znamená,   že   ak   daňový   úrad   zistí   úmyselné   vyhýbanie   sa   plateniu   daní   alebo   znižovanie základu   dane   (napr.   presúvanie   ziskov   evidentne   vytvorených   na   Slovensku   do   zahraničia),   vyrubí   pokutu   dvojnásobne   tak   vysokú   ako   by   vyrubil   ak   by   išlo   "iba"   o nesprávne   transferové   ocenenie.   Táto   hrozba   platí   aj   pre   podnikateľov,   ktorým   sa   preukáže,   že   získali   určité   daňové   zvýhodnenie,   na   ktoré   nemali   oprávnenie (napr.   zneužitie   schránkových   alebo   offshore   firiem).   Samozrejme   okrem   finančnej   sankcie   sa   daňovník   v   tomto   prípade   nevyhne   ani   dorubeniu   dane,   pretože   ak správca dane určí, že transakcia nemala ekonomické opodstatnenie, jednoducho na ňu nebude prihliadať a základ dane vypočíta bez nej. Na   druhej   strane,   ak   voči   takémuto   rozhodnutiu   daňovník   nepodá   odvolanie   a   v   lehote   sankciu   zaplatí   spolu   s   dorubeným   rozdielom   dane,   neuplatní   sa dvojnásobné   zvýšenie   a   postačí   zaplatiť   štandardnú   pokutu.   Týmto   sa   správca   dane   usiluje   urýchliť   vyrubovacie   konanie   a   znížiť   zaťaženie   súdov,   kde   často   končia podobné prípady.  Transferové oceňovanie a pokuty v súvislosti s transferovým oceňovaním, dokument na prevzatie v PDF : Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai     06.07.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:033, Edited:06.07.2017 Rezervný fond spoločnosti s ručením obmedzeným Spoločnosti   s ručením   obmedzeným   pri   svojom   vzniku   nemusí   vytvoriť   rezervný   fond   (RF)   ale   musí   ho   začať   vytvárať   od   prvého   roku,   v   ktorom   dosiahne   zisk   a to   vo výške   5%   z čistého   zisku,   t.j.   po   zdanení.   Týmto   spôsobom   sa   RF   dopĺňa   v každom   nasledujúcom   roku,   kedy   spoločnosť   vykazuje   zisk   a to   až   kým   výške   RF   sa   nebude rovnať 10% základného imania. Príklad:    Spoločnosť   ABC   s.r.o.   vznikla   v roku   2014.   Základné   imanie   má   vo   výške   5.000,-   EUR.   Pri   svojom   vzniku   sa   rozhodla   ešte   nevytvoriť   rezervný   fond.   V roku   2015 bola   spoločnosť   v strate   a preto   jej   nevznikla   povinnosť   začať   tvoriť   RF,   no   v roku   2016   už   vykazovala   zisk   vo   výške   2.000,-   EUR.   Tento   zisk   najprv   musela   zdaniť   sadzbou dane   22%,   takže   jej   ostalo   1.560,-   EUR.   Z 1.560,-   EUR   musí   vyčleniť   (minimálne)   5%   -   teda   78,-   EUR,   ktoré   za   rok   2016   odvedie   do   rezervného   fondu.   Takto   každý   rok, v ktorom   dosiahne   zisk   musí   odvádzať   min.   5%   kým   v rezervnom   fonde   nebude   aspoň   500,-   EUR   (500,-   EUR   je   10%   výšky   základného   imania   spoločnosti   ABC   s.r.o.). Pokiaľ spoločnosť dosiahne ďalší rok opäť stratu, nepridelí do RF nič kým nedosiahne zase v niektorom roku zisk. Rezervný   fond   je   možné   dopĺňať   aj   o vyššiu   sumu   (spoločníci   si   ju   môžu   určiť   v spoločenskej   zmluve   alebo   stanovách)   ale   uvedený   príklad   obsahuje   minimálne   percentá, ktoré   stanovuje   zákona.   Takisto   je   možné   vytvoriť   RF   hneď   na   začiatku   pri   vzniku   spoločnosti   v   akejkoľvek   výške   z príplatkov   spoločníkov   poskytnutých   nad   rámec   svojich vkladov. Ak sa spoločnosť rozhodne pre túto možnosť, spoločenská zmluva musí obsahovať lehotu, v ktorej sú spoločníci povinní poskytnúť dohodnuté príplatky. RF   slúži   výlučne   na   krytie   strát   spoločnosti   a nemusí   byť   tvorený   iba   peňažnými   prostriedkami,   rovnako   nemusí   byť   ani   vedený   na   zvláštnom   viazanom   účte   v   banke   (ako do roku 2002). O jeho použití rozhodujú konatelia, pokiaľ v spoločenskej zmluve nie je uvedené, že rozhodovanie o RF patrí valnému zhromaždeniu. Problém   z praxe:    rezervný   fond   sa   tvorí   zo   zisku   vykázaného   v riadnej   účtovnej   závierke.   Lenže   valné   zhromaždenie,   ktoré   túto   účtovnú   závierku   schvaľuje   zasadá   vždy až   v nasledujúcom   roku,   napr.   ak   sa   ma   schváliť   závierka   za   rok   2015,   valné   zhromaždenie   zasadne   niekedy   začiatkom   roku   2016.   S touto   skutočnosťou   majú   niektorí klienti   problém,   pretože   nevedia,   či   sa   má   RF   vytvoriť   v roku   2015   alebo   2016.   Preto   chceme   upozorniť,   že   prídel   do   rezervného   fondu   sa   vždy   viaže   na   ten   rok,   v ktorom bol vytvorený zisk – v tomto príklade pôjde o rok 2015 (aj ak valné zhromaždenie schváli závierku v roku 2016).   28.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:032, Edited:28.06.2017 Účet 413 - Ostatné kapitálové fondy Na   účet   413   v   podvojnom   účtovníctve   sa   účtujú   ostatné   peňažné   kapitálové   vklady   aj   nepeňažné   kapitálové   vklady,   ktoré   pri   ich   vytvorení   nezvyšujú   základné   imanie účtovnej   jednotky   a   nie   je   pre   ne   v   predchádzajúcich   účtoch   tejto   účtovej   skupiny   samostatný   syntetický   účet.   V   prospech   účtu   sa   účtuje   najmä   bezodplatne   prijatý majetok   od   spoločníkov,   členské   podiely   v   družstvách   na   družstevnú   bytovú   výstavbu 1 .   Z   právneho   hľadiska   je   však   v   tomto   prípade   pojem   "vklad"   nesprávne   použitý, nakoľko   nie   každý   majetkový   transfer   spoločníka   do   spoločnosti   je   vkladom 2 .   Vklad   ako   podmnožina   majetkového   presunu   je   jeho   špecifickým   druhom,   ktorý   má   za následok   podielanie   sa   spoločníka   na   výsledku   podnikania   spoločnosti.   V   zmysle   §   58   ods.   1   Obchodného   zákonníka   vklad   spoločníka   zároveň   vytvára,   príp.   zvyšuje základné   imanie   spoločnosti,   preto   v   súvislosti   s   vkladaním   (peňažných   či   nepeňažných)   prostriedkov   na   účet   Ostatných   kapitálových   fondov   je   lepšie   hovoriť   o príspevku.   Slovenský   právny   poriadok   ako   aj   smernica   o   koordinácii   ochranných   opatrení,   ktoré   členské   štáty   vyžadujú   od   obchodných   spoločností   na   ochranu   záujmov spoločníkov   a   tretích   osôb   č.   2012/30/EÚ   nezakazujú   poskytovanie   finančných   príspevkov   spoločníkmi.   Vloženie   takéhoto   príspevku   do   spoločnosti   je   možné   iba bezodplatne    (opäť    narozdiel    od    vkladu,    ktorý    má    vždy    protiplnenie    vo    forme    obchodného    podielu    v    spoločnosti)    a    teda    ide    o    účet    určený    na    nadobudnutie bezodplatných investícii od spoločníkov, členských podielov, cenných papierov, darov... Samozrejme nie je ani vylúčená tvorba kapitálového fondu zo zisku spoločnosti. 1  popis účtu 413 na stránke danovecentrum.sk: http://www.danovecentrum.sk/uctovne-suvztaznosti/413-ostatne-kapitalove-fondy-2016.htm  2 O. Ovečková a kol.: Veľký komentár k Obchodnému zákonníku, Zväzok I, vyd.: Wolters Kluwer 2017, s. 398, ISBN 978-80-8168-573-6 Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai     15.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:030, Edited:15.06.2017 Vierohodnosť elektronickej faktúry Pri    elektronických    faktúrach    je    potrebné    dbať    o    to,    aby    bola    zabezpečená    ich    vierohodnosť,    neporušenosť    obsahu    a    čitateľnosť.    Vierohodnosť    znamená,    že    je nespochybniteľné,   kto   dodával   tovar   alebo   službu.   Podľa   metodického   usmernenia   Finančného   riaditeľstva   SR   ak   dodávateľ   vydáva   faktúru,   zabezpečenie   vierohodnosti pôvodu preukazuje napríklad záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Neporušený obsah faktúry je taký, ktorý nebol zmenený (kovertovanie formátu faktúry nie je zmenou jej obsahu). A   nakoniec   všetky   elektronické   faktúry   musia   byť   čitateľné   ľudským   okom,   t.j.   aj   ak   sú   vydané   v   štruktúrovanom   formáte   (napr.   XML),   je   potrebné   ich   konvertovať   do čitateľnej podoby, prípadne musíte byť schopní ich na požiadanie vedieť okamžite konvertovať (napr. pri kontrole). Zákon o DPH vymenováva tri možné alternatívy ako dosiahnuť vierohodnosť s tým, že pripúšťa aj iný spôsob, ktorý si zdaniteľná osoba zvolí: 1 . Kontrolné   mechanizmy   podnikových   procesov:   ide   o   priradenie   faktúry   k   ostatným   sprievodným   dokumentom,   napr.   objednávke,   dodaciemu   listu,   zmluve, doklade o úhrade tovaru apod. Neznamená to, že musia byť zopnuté spolu, ale mali by byť spoločne archivované a označené tak, aby sa dali spárovať. 2 . Používanie kvalifikovaného elektronického podpisu (predtým zaručený elektronický podpis ZEP), ktorým sa faktúra podpíše. 3 . Elektronická   výmena   údajov   (electronic   data   interchange   EDI):   ide   o   elektronický   prenos   údajov   z   jedného   počítača   do   druhého,   no   zmluva   o   EDI   musí   výslovne ustanovovať takéto zabezpečenie faktúr. 4 . Iné   spôsoby:   môže   ísť   o   kombináciu   horeuvedených   možností   alebo   zdaniteľná   osoba   použije   iné   technológie   na   ochranu   vrátane   naskenovania   faktúry   či   využitia webových portálov, no v tom prípade určite odporúčame dodržať aj prvý bod. A   na   záver,   fakturačná   smernica   nedovoľuje   správcovi   dane   obmedzovať   daňovníkov   vo   výbere   spôsobu   zabezpečenia   svojich   faktúr,   preto   si   vyberte   spôsob,   ktorý   Vám a Vašim obchodným partnerom najviac vyhovuje a je najefektívnejší pri Vašom množstve faktúr. Elektronické faktúry - prehľad,  dokument na prevzatie v PDF :   14.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:029, Edited:14.06.2017 Čo všetko sa považuje za platnú elektronickú faktúru? Od   1.1.2013   sú   papierové   a   elektronické   faktúry   rovnocenné,   z   čoho   vyplýva,   že   sa   na   ne   viažu   rovnaké   náležitosti   opísané   v   §   74   zákona   o   DPH.   Niektorí   podnikatelia   sa domnievajú, že pre elektronické faktúry je zákonom stanovený konkrétny formát a ten musí byť dodržaný. Nie je to pravda, za elektronickú faktúru sa považujú: faktúry v akomkoľvek elektronickom formáte vrátane PDF alebo XML (takúto faktúru si môže príjemca aj konvertovať na iný formát, ak mu viac vyhovuje) faktúry vyhotovené ako listinné a potom naskenované faktúry odoslané mailom ako prílohy faktúry prijaté faxom v elektronickom formáte faktúry podpísané kvalifikovaným (predtým zaručeným) elektronickým podpisom (KEP) alebo bez neho (záleží to od Vás). Niekoľko poznámok k elektronickým formátom faktúr: to   v   akom   formáte   bude   elektronická   faktúra   vystavená,   záleži   iba   od   Vás,   neurčuje   to   ani   fakturačná   smernica   (2006/112/ES   doplnená   smernicou   2010/45/EÚ)   ani štát. Ak faktúru podpíšete KEPkom a potom sa zmení jej formát, treba to zaznamenať v kontrolnom výkaze. faktúry   môžu   byť   posielané   aj   v   podobe   štruktúrovaných   správ   ako   XML   alebo   EDI,   ale   aby   bola   splnená   podmienka   podľa   §   71   ods.   3   zákona   o   DPH   a   teda   faktúra bola (okrem iného) čitateľná, musia byť konvertované do formátu čitateľného ľudským okom. Treba   si   však   dať   pozor   na   to,   aby   Váš   obchodný   partner   súhlasil   s   elektronickou   faktúrou.   Súhlas      od   r.   2013   už   nemusí   byť   nutne   písomný,   môže   byť   vyjadrený   mailom, v   zmluve   ale   postačuje   aj   to,   ak   príjemca   jednoducho   uhradí   elektronickú   faktúru.   Pokiaľ   s   tým   z   nejakého   dôvodu   nesúhlasí,   napríklad   nemá   technické   možnosti   na príjem takejto faktúry, ste povinný mu ju poslať v listinnej podobe. Elektronické faktúry - prehľad,  dokument na prevzatie v PDF :   14.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:028, Edited:14.06.2017 Čo skrýva názov DECLARATION OF TRUST, alebo v preklade „Vyhlásenie o dôvere“ ? Tento   pojem   sa   väčšinou   spomína   v   spojitosti   s   off-shore   spoločnosťou,   v   ktorej   vykonávajú   riadenie   a   hlasovacie   práva   akcionárov   dosadení,   tzv.   „nominee“   riaditelia alebo   akcionári.   To   znamená,   že   v   spoločnosti   je   vymenovaný   riaditeľ   (obdoba   nášho   konateľa   v   s.r.o.)   a   prípadne   aj   akcionári   (obdoba   našich   spoločníkov   v   s.r.o.)   z dôvodu   aby   skutoční   vlastníci   spoločnosti   zostali   v   anonymite.   Týmto   sa   celá   spoločnosť   zveruje   cudziemu   riaditeľovi   a   tiež   všetky   práva   akcionára   vykonáva   dosadený akcionár. Pokračovanie v priloženom PDF dokumente: Autorom článku je Kazimír Németh     12.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:027, Edited:12.06.2017 Protokol z daňovej kontroly vs. dodatok k nemu Ak   u   Vás   prebehla   daňová   kontrola,   ktorej   výsledky   boli   zaznamenané   v   protokole,   venujte   zvýšenú   pozornosť   aj   jeho   dodatkom.   Protokol   z   kontroly   a   všetky   neskôr vystavené   dodatky   k   nemu   musia   obsahovať   rovnaké   zistenia,   inak   pôjde   o   nezákonný   dôkaz,   o   ktorý   sa   správca   dane   nemôže   opierať   (rozsudok   Krajského   súdu   v Bratislave,   sp.   zn.   5S/47/2013-69   potvrdený   rozsudkom   Najvyššieho   súdu,   sp.   zn.   8   Sžf   15/2015   z   23.02.2017).   Dodatok   je   vždy   súčasťou   protokolu   a   ako   taký   nemôže   byť s   ním   v   rozpore.   Pokiaľ   sa   tak   stane,   nemá   výpovednú   hodnotu   a   nemôže   byť   použitý   ako   podklad   pre   meritórne   rozhodnutie   v   správnom   konaní,   ani   ako   dôkaz   v súdnom procese.   10.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:026, Edited:10.06.2017 Kedy sa môže vyplatiť zisk medzi spoločníkov? Spoločníci   v s.r.o.   majú   nárok   na   podiel   na   zisku   spoločnosti   v pomere   zodpovedajúcom   ich   splateným   vkladom,   ak   si   to   v spoločenskej   zmluve   nedohodnú   inak. Vyplácanie zisku v súlade so zákonom sa však viaže na niekoľko podmienok: 1.Vyplateniu   zisku   musí   predchádzať   rozhodnutie   valného   zhromaždenia   o schválení   účtovnej   závierky   a   o tom,   že   celý   zisk   alebo   jeho   časť   sa   použije   na   rozdelenie medzi spoločníkov. 2.Zároveň    platí,    že    rozdeliť    možno    iba    čistý    zisk    znížený    o povinný    prídel    do    rezervného    fondu    a o neuhradenú    stratu    z minulých    období,    t.j.    uhradenie    straty z predchádzajúcich   rokov   má   vždy   prednosť   pred   vyplatením   podielu   na   zisku.   Rezervný   fond   sa   v spoločnostiach   s ručením   obmedzeným   vytvára   povinne   vo   výške   10% základného imania a v akciových spoločnostiach vo výške 20%. Príklad:   Spoločnosť   XY   s.r.o.   má   dvoch   spoločníkov,   ktorí   sa   podieľajú   na   základnom   imaní   5.000,-   EUR   rovnakým   vkladom   po   2.500,-   EUR   a keďže   si   v spoločenskej zmluve   neupravili   vyplácanie   podielu   na   zisku,   ten   sa   bude   deliť   medzi   nich   tiež   na   polovicu.   V roku   2016   dosiahli   zisk   po   zdanení   8.000,-   EUR.   Spoločnosť   povinne vytvára   rezervný   fond   v súlade   s   §   124   Obchodného   zákonníka   tak,   že   ho   každý   rok   pri   dosiahnutí   zisku   dopĺňa   o 5%   z   tohto   zisku.   To   znamená,   že   v roku   2017   po schválení   riadnej   účtovnej   závierky   za   rok   2016   a po   zdanení   doplnila   spoločnosť   XY   s.r.o.   do   rezervného   fondu   sumu   400,-   EUR   a zvyšok   čistého   zisku,   t.j.   sumu   7.600,- EUR si dvaja spoločníci môžu rozdeliť medzi sebou (za predpokladu, že nemusia uhradiť stratu z minulých období). 3.   Ak   naopak   miesto   straty   spoločnosť   dosiahla   aj   v minulých   rokoch   zisk,   ktorý   ale   nerozdelila   medzi   spoločníkov   ani   inak   nepoužila,   môže   ho   vyplatiť   len   tak,   že   ho započíta   k tohtoročnému   zisku   a potom   rozdelí   medzi   spoločníkov.   Nerozdelený   zisk   z minulých   rokov   ako   aj   prostriedky   z iných   kapitálových   fondov   nie   je   možné vyplatiť prostredníctvom iných plnení počas roka, iba v rámci vyplatenia zisku spoločnosti po schválení riadnej účtovnej závierky. 4.Vyplatenie   zisku   nie   je   možné,   ak   by   si   tým   spoločnosť   spôsobila   úpadok   alebo   ak   vlastné   imanie   (podľa   účtovnej   závierky)   je   nižšie   ako   súčet   základného   imania a rezervného fondu. 5.Počas účtovného obdobia je zakázané vyplácanie preddavkov na podiely na zisku, rovnako je protizákonné vyplácanie úrokov z vkladov spoločníkov. Ak   dôjde   k vyplateniu   podielov   na   zisku   v rozpore   s týmito   pravidlami,   spoločníci   sú   povinní   takéto   prostriedky   vrátiť,   pričom   za   vrátenie   ručia   konatelia,   ktorí   schválili   ich vyplatenie.   Preto   je   v záujme   konateľov   venovať   pozornosť   týmto   povinnostiam.   Ak   by   totiž   došlo   v rámci   tohto   konania   ku   škode   spôsobenej   spoločnosti,   zodpovedajú konatelia aj za ňu a to z dôvodu porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.   06.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:025, Edited:06.06.2017 Nové pravidlá ochrany osobných údajov v EÚ V   celej   Európskej   únii   sa   zavádzajú   nové   pravidlá   ochrany   osobných   údajov,   ktoré   sa   týkajú   najmä   prevádzkovateľov   internetových   stránok,   webshopov,   zamestnávateľov, poskytovateľov   marketingových   služieb,   biometrických,   kamerových   a   prístupových   systémov   a   predajcov.   Nariadenie   General   Data   Protection   Regulation   (GDPR)   sa vzťahuje   nielen   na   doterajšie   kategórie   osobných   údajov   ale   aj   na   cookies,   geolocations,   emaily,   IP   adresy,   genetické   údaje...   Okrem   toho   sa   rozširuje   aj   teritoriálna pôsobnosť   nariadenia,   ktoré   sa   vzťahuje   aj   na   tých   prevádzkovateľov,   ktorí   spracovávajú   osobné   údaje   mimo   EÚ   rovnako   ako   na   prevádzkovateľov   mimo   EÚ,   ktorí   ale spracovávajú osobné údaje európskych občanov (t.j. najmä ak im poskytujú služby alebo predávajú tovar). Prinášame niektoré konkrétne nové inšitúty: Právo   byť   zabudnutý:   ak   boli   vyzbierané   o   dotknutej   osobe   na   určitý   účel   jej   osobné   údaje,   ktoré   už   ale   viac   nie   sú   potrebné,   má   táto   osoba   právo   žiadať   ich   výmaz. Rovnako tak môže kedykoľvek požiadať o ich výmaz ak sa rozhodne odvolať svoj súhlas s poskytovaním osobných údajov. Právo    na    prenos:     prináša    možnosť    požiadať    o    svoje    osobné    údaje    prevádzkovateľa,    ktorému    boli    poskytnuté    a    ten    má    povinnosť    ich    poskytnúť    v    čitateľnom    a štruktúrovanom formáte. Dotknutá osoba má následne právo preniesť tieto údaje k inému prevádzkovateľovi. Povinnosť   oznámiť   bezpečnostný   incident:   ak   dôjde   k   porušeniu   bezpečnosti   ochrany   osobných   údajov,   prevádzkovateľ   to   musí   oznámiť   čo   najskôr   (najneskôr   do   72   hodín) príslušnému dozornému orgánu. Spoločnosti,   ktoré   vo   veľkom   spracovávajú   osobné   údaje   (napr.   marketingové,   prieskum   trhu..)   musia   vymenovať   nezávislú   zodpovednú   osobu,   tzv.   Data   Protection Officer.   GDPR   stanovuje   povinnosti   aj   pre   slovenských   podnikateľov   upraviť   svoju   ochranu   osobných   údajov   a   to   napriek   tomu,   že   aj   doteraz   malo   Slovensko   jednu   z najprísnejších   legislatív   v   tejto   oblasti.   Pokiaľ   Vaša   spoločnosť   sama   spracováva   osobné   údaje   vo   väčšom   rozsahu   alebo   na   to   používa   tretie   osoby   (do   tejto   kategórie patria   najmä   kategórie   podnikateľov   vymenované   na   začiatku   článku),   mali   by   ste   upraviť   svoju   ochranu   osobných   údajov   v súlade   s nariadením   GDPR,   prípadne