Copyright © 2013 - 2019 CompanyMaster Consulting s.r.o. Všetky práva vyhradené.
ODMIETNUTIE ZODPOVEDNOSTI Na týchto stránkach publikujeme aj články, v ktorých analyzujeme daňové systémy niektorých krajín, porovnávame podnikateľské prostredie, prípadne poukazujeme na výhody legálneho medzinárodného plánovania zdaňovania príjmov právnických a fyzických osôb. Tieto články nie zverejňované so zámerom navádzať čitateľa na obchádzanie platných legislatívnych noriem, hlavne daňových predpisov, jednotlivých krajín Európskeho spoločenstva, prípadne tretích krajín. Snažíme sa poskytovať čerstvé, komplexné a presné informácie, odmietame však akúkoľvek právnu zodpovednosť za vyhlásenia a stanoviská zverejňované v jednotlivých článkoch tejto prezentácie. Obsah článkov sa nemôže považovať za daňové poradenstvo, ani za relevantné stanovisko v daňových otázkach príp. právnych veciach.
KONTAKTY +421 944449494 Kancelária: Hasičská 13A, SK-943 01 Štúrovo, Slovenská republika
KONTAKTY  +421 944449494

Články

Články - strana 1

Články - strana 1

Od 1.1.2019 už nezverejňujeme nové články ! 05.04.2018 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:040, Edited:05.04.2018 Všeobecné obchodné podmienky (VOP) pre eshopy Všeobecné obchodné podmienky tvoria vlastne obsah kúpnej zmluvy medzi Vami ako prevádzkovateľom eshopu a vašimi zákazníkmi. Napriek tomu, že ide o zmluvu medzi súkromnými osobami, jedna strana je tu v postavení spotrebiteľa a preto VOP nesmú obsahovať nič, čo by zhoršilo ich podmienky. Ustanovenia VOP, ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľov sú často predmetom kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie a preto sa pozrieme na najčastejšie chyby: -prevádzkovateľ neposkytuje na stránke všetky informácie, ktoré musí podľa zákona o elektronickom obchode -zmluvy sú uzatvorené podľa Obchodného zákonníka: ten sa vzťahuje na obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, nie so spotrebiteľom -prevádzkovateľ eshopu neuvádza na stránke orgán dozoru (jeho názov a adresu), ktorému podlieha -akékoľvek vysoké úroky z omeškania alebo zmluvné pokuty sa považujú za podmienky, ktoré neprimerane zhoršujú postavenie spotrebiteľov -predávajúci písomne neinformoval spotrebiteľov o podmienkach a postupoch pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy -predávajúci neuvádza na webovej stránke adresu kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu Okrem týchto upozornení odporúčame zahrnúť do VOP okrem štandardných informácii (platobné, dodacie a reklamačné podmienky, odstúpenie od zmluvy, zodpovednosť za vady tovaru, záruka...) aj -dátum od ktorého platia aktuálne VOP + prístup k starším verziám, -informáciu o alternatívnom riešení sporov (ak nebude súčasťou VOP, musí byť uvedená zvlášť na stránke) -moment prechodu vlastníckeho práva na kupujúceho: ak napríklad ponúkate možnosť uhradiť faktúru po dodaní tovaru, môžete si v rámci VOP určiť, že kupujúci sa stane majiteľom veci až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, -ochrana osobných údajov, rozsah a účel ich spracovania (opäť ak nebudú súčasťou VOP, musia byť uvedené zvlášť), -čo sa považuje za závažné porušenie zmluvy a od toho sa odvíjajúce možnosti odstúpenia od zmluvy pre predávajúceho aj kupujúceho. Pri tvorbe všeobecných obchodných podmienok myslite na to, že aj keby ste si v nich zakotvili podmienky, ktoré v rozpore s ochranou spotrebiteľa, tieto jednoducho nebudú platiť takže sa na ne nemôžete odvolávať pri sporoch so zákazníkmi. 05.04.2018 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:039, Edited:05.04.2018 Povinná registrácia k DPH pre eshopy Každý podnikateľ pozná (mal by poznať) základný prípad povinnej DPH registrácie keď jeho obrat presiahne 49 790,- EUR za predchádzajúcich najviac 12 mesiacov (ak sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň na Slovensku). Okrem toho sú však eshopy povinné registrovať sa k DPH aj v týchto prípadoch: 1.) ak nadobúdate tovar z iných členských štátov vo výške min. 14 000,- EUR (bez dane) za kalendárny rok. Registráciu treba stihnúť ešte pred tým, ako tento tovar nadobudnete. Táto povinnosť platí len v tom prípade, ak osoba, od ktorej zo zahraničia tovar nadobúdate má vo svojej krajine pridelené IČ DPH. Príklad: Podnikateľ so sídlom v Bratislave (nie je platca DPH ani registrovaný pre daň) pravidelne nakupuje tovar od maďarského dodávateľa (DPH platcu), ktorý potom predáva na Slovensku. Cenu za tovar bez maďarskej DPH prepočítava kurzom ECB a sleduje, kedy pravdepodobne prekročí hranicu 14 000,- EUR. Predtým, ako dosiahne túto hranicu požiada o DPH registráciu a po nej už nakupuje tovar oslobodený od DPH. 2.) podobné platí aj v prípade príjmu služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo pri dodaní služby do iného členského štátu. Miesto dodania služby sa určuje podľa spotreby tejto služby, ide napríklad o telekomunikačné a elektronické služby, právne, technické, poradenské, prekladateľské, sprostredkovateľské, pridelenie zamestnancov... Opäť platí, že registráciu musíte stihnúť pred prijatím/dodaním tejto služby. 3.) povinnosť registrácie pre DPH v inom členskom štáte: ak prevádzkovateľ eshopu dodáva tovar do tohto štátu, môže mu podľa národných pravidiel vzniknúť povinnosť zaregistrovať sa pre DPH podľa celkovej hodnoty tovaru. Pre tých, ktorí obdržia na základe vyššie uvedeného DPH a musia zaplatiť daň, vyplýva z § 78 zákona o DPH aj povinnosť podávať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za každý kalendárny mesiac, v ktorom im vznikla daňová povinnosť. Súhrnný výkaz musia podať za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodali službu do iného členského štátu osobe s prideleným IČ DPH, pričom táto osoba je povinná platiť daň. 25.01.2018 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:038, Edited:25.01.2018 Mal by prevádzkovateľ eshopu používať elektronickú registračnú pokladňu? Odpoveď záleží od toho, akým spôsobom prijíma platby za svoj tovar alebo služby. Elektronickú registračnú pokladňu (ERP) alebo virtuálnu registračnú pokladňu (VRP) musí mať ten podnikateľ, ktorý prijíma tržby v hotovosti na určitom predajnom mieste. Ak teda predávate tovar ale platba zaň je možná iba bezhotovostne alebo na dobierku, nemusíte evidovať tržbu v ERP/VRP. Tovar na dobierku (podobne ako predaj cez predajné automaty a zopár ďalších) je výslovne uvedený ako výnimka z tejto povinnosti. Lenže pokiaľ umožníte svojim zákazníkom prísť si pre tovar na výdajné miesto alebo do prevádzkárne (tzv. osobný odber tovaru) a tam zaplatiť (či v hotovosti alebo platobnou kartou), musíte používať ERP/VRP. To isté platí, ak vaši zákazníci uhradia faktúru v hotovosti pri osobnom odbere. Predajným miestom pritom rozumieme akékoľvek miesto, kde sa za tovar alebo službu zaplatiť - vrátane stánkov, pojazdných predajní alebo priamo v dome či v práci zákazníka. Nezabudnite, že ak máte takéto predajné miesto a teda musíte evidovať tržby v ERP/VRP, ste tiež povinný zverejniť vzor pokladničného dokladu z tejto pokladnice. Ak máte viacero predajní alebo viacero registračných pokladníc, musíte zverejniť vzor bločku z každej tejto pokladnice zvlášť. Na doklade treba vyznačiť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, dátum, čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak. 06.11.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:037, Edited:06.11.2017 Nevyžiadané emaily - zasielanie obchodných ponúk Jednou z povinností prevádzkovateľa internetového obchodu je vyžiadanie si súhlasu so zasielaním obchodných ponúk, newslettrov a ostatných komerčných informácii určených pre širokú verejnosť (nepatria sem individuálne ponuky na spoluprácu). Podľa § 4 ods. 6 zákona o elektronickom obchode musí byť tento súhlas daný VOPRED. To znamená, že obľúbená taktika mnohých predajcov poslať email, v ktorom je uvedené, že ak si neželáte odoberať ich novinky, máte napísať že nesúhlasíte je protizákonná. Na tieto prípady dozerá Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá prijíma sťažnosti o nevyžiadaných emailoch (spam). Stačí im zaslať spam, z ktorého je evidentné kto ho posielal, komu bol určený a jeho dátum, čas a obsah a ak SOI zistí, že naozaj bol porušený zákon, udelí pokutu. Každý email, na ktorý adresát nedal vopred súhlas a ktorý obsahuje komerčné ponuky, je spamom a to bez ohľadu na to, akým spôsobom sa odosielateľ dostal k emailovej adrese (nezáleží na tom, či bola napr. uvedená na nejakej webovej stránke alebo mu ju niekto odporučil). Aký je správny postup, ak chcete zasielať obchodné ponuky? Najprv treba poslať email s otázkou alebo žiadosťou o súhlas na zaslanie komerčných informácii. Tento prvý email nesmie obsahovať samotnú ponuku a v žiadnom prípade nemôže byť ignorácia takejto správy považovaná za súhlas. Pokiaľ adresát výslovne neodpíše, že súhlasí so zaslaním ponuky, odosielateľ nesmie pokračovať. Odosielateľ je v prípade kontroly od SOI povinný preukázať súhlas so zasielaním svojích ponúk. Okrem toho, príjemca musí byť kedykoľvek schopný bezplatne odmietnuť ďalší email, resp. odhlásiť sa z newslettrov. 15.10.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:036, Edited:15.10.2017 Mám eshop – som teda podnikateľ? Na vytvorenie internetového obchodu nepotrebujete žiadne osobitné povolenie, stačí Vám kúpiť si doménu a vytvoriť stránku akú chcete. Založením samotnej webovej stránky Vám teda nevznikajú žiadne povinnosti ale všetko ostatné záleží od toho ako svoj obchod prevádzkujete: je veľký rozdiel či raz za čas predávate napríklad svoje ručne vyrábané práce (tzv. hand-made) v malom množstve alebo máte eshop s rozsiahlym sortimentom a k nemu navyše sklad plný tovaru... Pokiaľ spadáte do kategórie podnikateľov - teda predávate svoje produkty alebo poskytujete služby cez eshop sústavne, samostatne a za účelom dosiahnutia zisku, musíte si ohlásiť živnosť, prípadne založiť obchodnú spoločnosť a zabezpečiť stále miesto podnikania (to môže byť aj Váš domov). Príklady: 1. Elena si založila webovú stránku, na ktorej občas predáva drobné darčekové predmety s tematikou šteniatok, pričom celý výnos z predaja ide na miestny psí útulok, s ktorým uzatvorenú zmluvu. Elena nemá z tohto predaja žiaden zisk a celá webová stránka ako aj výrobky súčasťou dobročinnej kampane, v ktorej sa angažuje. Elena nevykonáva túto činnosť za účelom zisku a nejde ani o nepretržitú, pravidelnú obchodnú aktivitu, to znamená, že sa nepovažuje za podnikateľku. 2. Milan prevádzkuje eshop, na ktorom zatiaľ iba 8 druhov výrobkov a trocha ťažko sa rozbieha prvý rok sa nachádza v strate. Napriek tomu sa Milan z hľadiska zákona považuje za podnikateľa, pretože jeho úmyslom je dosiahnuť z obchodu zisk (bez ohľadu na to, že sa mu to zatiaľ nedarí) a aj rozšíriť svoj sortiment. Pozor! Veľa ľudí si myslí, že predajom cez internet sa ešte nestávajú podnikateľmi (veď okrem webovej stránky nič iné nerobia...) a tak zanedbávajú všeobecné obchodné podmienky, reklamačný poriadok, povinné formuláre, dane a odvody, ochranu osobných údajov a ostatné povinnosti. Potom títo ľudia veľmi prekvapení, keď zrazu zistia, že majú problémy s niektorým úradom. Preto si treba uvedomiť: ak pravidelne cez eshop predávate tovar alebo poskytujete služby, spĺňate znaky podnikania bez ohľadu na to, ako sa Vám darí a všetky povinnosti s podnikaním súvisiace sa Vás týkajú. Pokiaľ si to včas neuvedomíte, riskujete kontrolu od Slovenskej obchodnej inšpekcie, vysoké pokuty od všetkých kontrolných orgánov (od daňového po Úrad na ochranu osobných údajov) až zákaz činnosti s ktorým si už podobnú živnosť len tak nezaložíte... 28.08.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:035, Edited:28.08.2017 Rizikové faktory pri transferovom oceňovaní Pri stanovovaní cien v rámci transferového oceňovania existujú určité faktory, ktoré môžu vzbudiť väčší záujem daňovej správy a viesť ku hĺbkovej kontrole. Prvým krokom daňovej kontroly je riziková analýza, ktorá určiť, či bude Vaša firma posúdená ako riziková a je treba sa jej bližšie venovať alebo neobsahuje žiadne indície presúvania ziskov či zvyšovania straty. V tomto článku Vám priblížime, čo s najväčšou pravdepodobnosťou pritiahne pozornosť správcu dane k Vašim financiám: všetky transakcie významného charakteru (t.j. transakcie nezvyčajne vysoké v pomere k ostatným transakciám spoločnosti) vykonané so zahraničnou závislou osobou či Vy alebo Váš obchodný partner (závislá osoba) poberáte daňové úľavy či Vy alebo Váš obchodný partner (závislá osoba) umorujete daňové straty ak sa vo Vašich transakciách nájde akýkoľvek náznak presúvania ziskov do iných jurisdikcií s nižším daňovým zaťažením pozor si tiež dajte, ak ste dlhodobo v strate: pokiaľ ide o pretrvávajúci stav a daňový subjekt nepreukazuje žiadnu snahu riešiť ho, indikuje to zámerné skresľovanie hospodárskych údajov spoločnosti opakované zahraničné transakcie hoci aj v malom množstve bez riadneho odôvodnenia ak sa väčšie alebo opakované menšie transakcie uskutočňujú so spoločnosťou z daňovo netransparentnej jurisdikcie, určite očakávajte hĺbkovú kontrolu podozrivé sú vysoké licenčné poplatky, manažérske poplatky, úroky, platby za nehmotný majetok a know-how a pod. netransparentná spoločnícka základňa Vášho zahraničného partnera môže byť tiež problémom niektoré transakcie súvisiace s reštrukturalizáciou a reorganizáciou podniku, napr. ukončenie činností, ktoré dovtedy daňový subjekt zabezpečoval sám ale odrazu mu ich bude poskytovať zmluvný partner; presuny majetku apod. nedostatočná spolupráca s daňovým úradom, neposkytovanie všetkých informácii alebo vyhováranie sa na materskú spoločnosť apod. Vám zaistí väčší záujem správcu dane aj bez toho, aby mu bola podozrivá určitá konkrétna transakcia. Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai 17.08.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:034, Edited:17.08.2017 Pokuty v súvislosti s transferovým oceňovaním Sankcie v súvislosti s transferovým oceňovaním môžu byť nasledovné podľa toho, akú povinnosť si daňovník nesplní: Ak na výzvu daňového úradu nepredloží transferovú dokumentáciu, vystavuje sa riziku pokuty od 60,- do 3.000,- EUR. Upozorňujeme, že táto pokuta (bez ohľadu na jej výšku) môže byť uložená aj opakovane a ani jej zaplatením sa daňový subjekt nezbavuje povinnosti predložiť dokumentáciu. Dvojnásobne vysoká pokuta hrozí tomu podnikateľovi, ktorému daňový úrad vyrubí daň alebo rozdiel dane z dôvodu, že jeho transakcie nemali ekonomické opodstatnenie a účelovo obchádzali alebo znižovali daňovú povinnosť. To znamená, že ak daňový úrad zistí úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní alebo znižovanie základu dane (napr. presúvanie ziskov evidentne vytvorených na Slovensku do zahraničia), vyrubí pokutu dvojnásobne tak vysokú ako by vyrubil ak by išlo "iba" o nesprávne transferové ocenenie. Táto hrozba platí aj pre podnikateľov, ktorým sa preukáže, že získali určité daňové zvýhodnenie, na ktoré nemali oprávnenie (napr. zneužitie schránkových alebo offshore firiem). Samozrejme okrem finančnej sankcie sa daňovník v tomto prípade nevyhne ani dorubeniu dane, pretože ak správca dane určí, že transakcia nemala ekonomické opodstatnenie, jednoducho na ňu nebude prihliadať a základ dane vypočíta bez nej. Na druhej strane, ak voči takémuto rozhodnutiu daňovník nepodá odvolanie a v lehote sankciu zaplatí spolu s dorubeným rozdielom dane, neuplatní sa dvojnásobné zvýšenie a postačí zaplatiť štandardnú pokutu. Týmto sa správca dane usiluje urýchliť vyrubovacie konanie a znížiť zaťaženie súdov, kde často končia podobné prípady.  Transferové oceňovanie a pokuty v súvislosti s transferovým oceňovaním, dokument na prevzatie v PDF : Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai 06.07.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:033, Edited:06.07.2017 Rezervný fond spoločnosti s ručením obmedzeným Spoločnosti s ručením obmedzeným pri svojom vzniku nemusí vytvoriť rezervný fond (RF) ale musí ho začať vytvárať od prvého roku, v ktorom dosiahne zisk a to vo výške 5% z čistého zisku, t.j. po zdanení. Týmto spôsobom sa RF dopĺňa v každom nasledujúcom roku, kedy spoločnosť vykazuje zisk a to kým výške RF sa nebude rovnať 10% základného imania. Príklad: Spoločnosť ABC s.r.o. vznikla v roku 2014. Základné imanie vo výške 5.000,- EUR. Pri svojom vzniku sa rozhodla ešte nevytvoriť rezervný fond. V roku 2015 bola spoločnosť v strate a preto jej nevznikla povinnosť začať tvoriť RF, no v roku 2016 vykazovala zisk vo výške 2.000,- EUR. Tento zisk najprv musela zdaniť sadzbou dane 22%, takže jej ostalo 1.560,- EUR. Z 1.560,- EUR musí vyčleniť (minimálne) 5% - teda 78,- EUR, ktoré za rok 2016 odvedie do rezervného fondu. Takto každý rok, v ktorom dosiahne zisk musí odvádzať min. 5% kým v rezervnom fonde nebude aspoň 500,- EUR (500,- EUR je 10% výšky základného imania spoločnosti ABC s.r.o.). Pokiaľ spoločnosť dosiahne ďalší rok opäť stratu, nepridelí do RF nič kým nedosiahne zase v niektorom roku zisk. Rezervný fond je možné dopĺňať aj o vyššiu sumu (spoločníci si ju môžu určiť v spoločenskej zmluve alebo stanovách) ale uvedený príklad obsahuje minimálne percentá, ktoré stanovuje zákona. Takisto je možné vytvoriť RF hneď na začiatku pri vzniku spoločnosti v akejkoľvek výške z príplatkov spoločníkov poskytnutých nad rámec svojich vkladov. Ak sa spoločnosť rozhodne pre túto možnosť, spoločenská zmluva musí obsahovať lehotu, v ktorej sú spoločníci povinní poskytnúť dohodnuté príplatky. RF slúži výlučne na krytie strát spoločnosti a nemusí byť tvorený iba peňažnými prostriedkami, rovnako nemusí byť ani vedený na zvláštnom viazanom účte v banke (ako do roku 2002). O jeho použití rozhodujú konatelia, pokiaľ v spoločenskej zmluve nie je uvedené, že rozhodovanie o RF patrí valnému zhromaždeniu. Problém z praxe: rezervný fond sa tvorí zo zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke. Lenže valné zhromaždenie, ktoré túto účtovnú závierku schvaľuje zasadá vždy v nasledujúcom roku, napr. ak sa ma schváliť závierka za rok 2015, valné zhromaždenie zasadne niekedy začiatkom roku 2016. S touto skutočnosťou majú niektorí klienti problém, pretože nevedia, či sa RF vytvoriť v roku 2015 alebo 2016. Preto chceme upozorniť, že prídel do rezervného fondu sa vždy viaže na ten rok, v ktorom bol vytvorený zisk v tomto príklade pôjde o rok 2015 (aj ak valné zhromaždenie schváli závierku v roku 2016). 28.06.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:032, Edited:28.06.2017 Účet 413 - Ostatné kapitálové fondy Na účet 413 v podvojnom účtovníctve sa účtujú ostatné peňažné kapitálové vklady aj nepeňažné kapitálové vklady, ktoré pri ich vytvorení nezvyšujú základné imanie účtovnej jednotky a nie je pre ne v predchádzajúcich účtoch tejto účtovej skupiny samostatný syntetický účet. V prospech účtu sa účtuje najmä bezodplatne prijatý majetok od spoločníkov, členské podiely v družstvách na družstevnú bytovú výstavbu 1 . Z právneho hľadiska je však v tomto prípade pojem "vklad" nesprávne použitý, nakoľko nie každý majetkový transfer spoločníka do spoločnosti je vkladom 2 . Vklad ako podmnožina majetkového presunu je jeho špecifickým druhom, ktorý za následok podielanie sa spoločníka na výsledku podnikania spoločnosti. V zmysle § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka vklad spoločníka zároveň vytvára, príp. zvyšuje základné imanie spoločnosti, preto v súvislosti s vkladaním (peňažných či nepeňažných) prostriedkov na účet Ostatných kapitálových fondov je lepšie hovoriť o príspevku. Slovenský právny poriadok ako aj smernica o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb č. 2012/30/EÚ nezakazujú poskytovanie finančných príspevkov spoločníkmi. Vloženie takéhoto príspevku do spoločnosti je možné iba bezodplatne (opäť narozdiel od vkladu, ktorý vždy protiplnenie vo forme obchodného podielu v spoločnosti) a teda ide o účet určený na nadobudnutie bezodplatných investícii od spoločníkov, členských podielov, cenných papierov, darov... Samozrejme nie je ani vylúčená tvorba kapitálového fondu zo zisku spoločnosti. 1 popis účtu 413 na stránke danovecentrum.sk: http://www.danovecentrum.sk/uctovne-suvztaznosti/413-ostatne-kapitalove-fondy-2016.htm 2 O. Ovečková a kol.: Veľký komentár k Obchodnému zákonníku, Zväzok I, vyd.: Wolters Kluwer 2017, s. 398, ISBN 978-80-8168-573-6 Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai 15.06.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:030, Edited:15.06.2017 Vierohodnosť elektronickej faktúry Pri elektronických faktúrach je potrebné dbať o to, aby bola zabezpečená ich vierohodnosť, neporušenosť obsahu a čitateľnosť. Vierohodnosť znamená, že je nespochybniteľné, kto dodával tovar alebo službu. Podľa metodického usmernenia Finančného riaditeľstva SR ak dodávateľ vydáva faktúru, zabezpečenie vierohodnosti pôvodu preukazuje napríklad záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Neporušený obsah faktúry je taký, ktorý nebol zmenený (kovertovanie formátu faktúry nie je zmenou jej obsahu). A nakoniec všetky elektronické faktúry musia byť čitateľné ľudským okom, t.j. aj ak vydané v štruktúrovanom formáte (napr. XML), je potrebné ich konvertovať do čitateľnej podoby, prípadne musíte byť schopní ich na požiadanie vedieť okamžite konvertovať (napr. pri kontrole). Zákon o DPH vymenováva tri možné alternatívy ako dosiahnuť vierohodnosť s tým, že pripúšťa aj iný spôsob, ktorý si zdaniteľná osoba zvolí: 1 . Kontrolné mechanizmy podnikových procesov: ide o priradenie faktúry k ostatným sprievodným dokumentom, napr. objednávke, dodaciemu listu, zmluve, doklade o úhrade tovaru apod. Neznamená to, že musia byť zopnuté spolu, ale mali by byť spoločne archivované a označené tak, aby sa dali spárovať. 2 . Používanie kvalifikovaného elektronického podpisu (predtým zaručený elektronický podpis ZEP), ktorým sa faktúra podpíše. 3 . Elektronická výmena údajov (electronic data interchange EDI): ide o elektronický prenos údajov z jedného počítača do druhého, no zmluva o EDI musí výslovne ustanovovať takéto zabezpečenie faktúr. 4 . Iné spôsoby: môže ísť o kombináciu horeuvedených možností alebo zdaniteľná osoba použije iné technológie na ochranu vrátane naskenovania faktúry či využitia webových portálov, no v tom prípade určite odporúčame dodržať aj prvý bod. A na záver, fakturačná smernica nedovoľuje správcovi dane obmedzovať daňovníkov vo výbere spôsobu zabezpečenia svojich faktúr, preto si vyberte spôsob, ktorý Vám a Vašim obchodným partnerom najviac vyhovuje a je najefektívnejší pri Vašom množstve faktúr. Elektronické faktúry - prehľad, dokument na prevzatie v PDF : 14.06.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:029, Edited:14.06.2017 Čo všetko sa považuje za platnú elektronickú faktúru? Od 1.1.2013 papierové a elektronické faktúry rovnocenné, z čoho vyplýva, že sa na ne viažu rovnaké náležitosti opísané v § 74 zákona o DPH. Niektorí podnikatelia sa domnievajú, že pre elektronické faktúry je zákonom stanovený konkrétny formát a ten musí byť dodržaný. Nie je to pravda, za elektronickú faktúru sa považujú: faktúry v akomkoľvek elektronickom formáte vrátane PDF alebo XML (takúto faktúru si môže príjemca aj konvertovať na iný formát, ak mu viac vyhovuje) faktúry vyhotovené ako listinné a potom naskenované faktúry odoslané mailom ako prílohy faktúry prijaté faxom v elektronickom formáte faktúry podpísané kvalifikovaným (predtým zaručeným) elektronickým podpisom (KEP) alebo bez neho (záleží to od Vás). Niekoľko poznámok k elektronickým formátom faktúr: to v akom formáte bude elektronická faktúra vystavená, záleži iba od Vás, neurčuje to ani fakturačná smernica (2006/112/ES doplnená smernicou 2010/45/EÚ) ani štát. Ak faktúru podpíšete KEPkom a potom sa zmení jej formát, treba to zaznamenať v kontrolnom výkaze. faktúry môžu byť posielané aj v podobe štruktúrovaných správ ako XML alebo EDI, ale aby bola splnená podmienka podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH a teda faktúra bola (okrem iného) čitateľná, musia byť konvertované do formátu čitateľného ľudským okom. Treba si však dať pozor na to, aby Váš obchodný partner súhlasil s elektronickou faktúrou. Súhlas od r. 2013 nemusí byť nutne písomný, môže byť vyjadrený mailom, v zmluve ale postačuje aj to, ak príjemca jednoducho uhradí elektronickú faktúru. Pokiaľ s tým z nejakého dôvodu nesúhlasí, napríklad nemá technické možnosti na príjem takejto faktúry, ste povinný mu ju poslať v listinnej podobe. Elektronické faktúry - prehľad, dokument na prevzatie v PDF : 14.06.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:028, Edited:14.06.2017 Čo skrýva názov DECLARATION OF TRUST, alebo v preklade „Vyhlásenie o dôvere“ ? Tento pojem sa väčšinou spomína v spojitosti s off-shore spoločnosťou, v ktorej vykonávajú riadenie a hlasovacie práva akcionárov dosadení, tzv. „nominee“ riaditelia alebo akcionári. To znamená, že v spoločnosti je vymenovaný riaditeľ (obdoba nášho konateľa v s.r.o.) a prípadne aj akcionári (obdoba našich spoločníkov v s.r.o.) z dôvodu aby skutoční vlastníci spoločnosti zostali v anonymite. Týmto sa celá spoločnosť zveruje cudziemu riaditeľovi a tiež všetky práva akcionára vykonáva dosadený akcionár. Pokračovanie v priloženom PDF dokumente: Autorom článku je Kazimír Németh 12.06.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:027, Edited:12.06.2017 Protokol z daňovej kontroly vs. dodatok k nemu Ak u Vás prebehla daňová kontrola, ktorej výsledky boli zaznamenané v protokole, venujte zvýšenú pozornosť aj jeho dodatkom. Protokol z kontroly a všetky neskôr vystavené dodatky k nemu musia obsahovať rovnaké zistenia, inak pôjde o nezákonný dôkaz, o ktorý sa správca dane nemôže opierať (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/47/2013-69 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu, sp. zn. 8 Sžf 15/2015 z 23.02.2017). Dodatok je vždy súčasťou protokolu a ako taký nemôže byť s ním v rozpore. Pokiaľ sa tak stane, nemá výpovednú hodnotu a nemôže byť použitý ako podklad pre meritórne rozhodnutie v správnom konaní, ani ako dôkaz v súdnom procese. 10.06.2017 ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:026, Edited:10.06.2017 Kedy sa môže vyplatiť zisk medzi spoločníkov? Spoločníci v s.r.o. majú nárok na podiel na zisku spoločnosti v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak si to v spoločenskej zmluve nedohodnú inak. Vyplácanie zisku v súlade so zákonom sa však viaže na niekoľko podmienok: 1.Vyplateniu zisku musí predchádzať rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení účtovnej závierky a o tom, že celý zisk alebo jeho časť sa použije na rozdelenie medzi spoločníkov. 2.Zároveň platí, že rozdeliť možno iba čistý zisk znížený o povinný prídel do rezervného fondu a o neuhradenú stratu z minulých období, t.j. uhradenie straty z predchádzajúcich rokov vždy prednosť pred vyplatením podielu na zisku. Rezervný fond sa v spoločnostiach s ručením obmedzeným vytvára povinne vo výške 10% základného imania a v akciových spoločnostiach vo výške 20%. Príklad: Spoločnosť XY s.r.o. dvoch spoločníkov, ktorí sa podieľajú na základnom imaní 5.000,- EUR rovnakým vkladom po 2.500,- EUR a keďže si v spoločenskej zmluve neupravili vyplácanie podielu na zisku, ten sa bude deliť medzi nich tiež na polovicu. V roku 2016 dosiahli zisk po zdanení 8.000,- EUR. Spoločnosť povinne vytvára rezervný fond v súlade s § 124 Obchodného zákonníka tak, že ho každý rok pri dosiahnutí zisku dopĺňa o 5% z tohto zisku. To znamená, že v roku 2017 po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2016 a po zdanení doplnila spoločnosť XY s.r.o. do rezervného fondu sumu 400,- EUR a zvyšok čistého zisku, t.j. sumu 7.600,- EUR si dvaja spoločníci môžu rozdeliť medzi sebou (za predpokladu, že nemusia uhradiť stratu z minulých období). 3. Ak naopak miesto straty spoločnosť dosiahla aj v minulých rokoch zisk, ktorý ale nerozdelila medzi spoločníkov ani inak nepoužila, môže